Diabetes mellitus (DM) nie je jedno ochorenie s jednoduchou príčinou a jednotnými prejavmi či jednotným spôsobom liečby. Práve naopak, ide o pomerne rôznorodú skupinu ochorení. Dokonca ani výskytom najpočetnejšia skupina - diabetes mellitus 2. typu, ktorý sa na celkovom výskyte podieľa viac ako 80 %, nepredstavuje iba jednu chorobu a dá sa predpokladať, že v blízkej budúcnosti sa z nej budú postupne vyčleňovať viaceré, bližšie charakterizované formy ochorenia.
Diabetes sa delí do štyroch typov (tabuľka). Najčastejšie sa však jedná o diabetes 1. a 2. typu.
Etiologická klasifikácia diabetes mellitus
I. Diabetes mellitus 1. typu(deštrukcia B-buniek zvyčajne vedúca k absolútnemu deficitu inzulínu):
|
II. Diabetes mellitus 2. typu(široké spektrum stavov od dominujúcej inzulínovej rezistencie s relatívnym nedostatkom inzulínu po dominujúci defekt sekrécie inzulínu s inzulínovou rezistenciou) |
III. Iné špecifické typy diabetes mellitusA. Genetické defekty B-buniek:
B. Genetická porucha účinku inzulínu:
C. Choroby exokrinnej časti pankreasu:
D. Endokrinopatie:
E. Liekmi alebo chemicky indukovaný diabetes:
F. Infekcie:
G. Zriedkavé formy autoimunitne podmieneného DM:
H. Iné genetické syndrómy s výskytom DM:
|
IV. Gestačný diabetes mellitus |
Diabetes mellitus 1. typu
- autoimunitne podmienený typ, kedy je príčinou porucha imunitného systému
Ak je základnou príčinou cukrovky nedostatočná resp. chýbajúca produkcia inzulínu hovoríme o diabetes mellitus 1. typu - DM1. Cukrovka 1. typu, ktorá vzniká hlavne u detí, dospievajúcich a mladých dospelých, tvorí 10-15 % z celkového počtu chorých s cukrovkou. Je zapríčinená nedostatočnou tvorbou inzulínu v B-bunkách pankreasu a vyžaduje si celoživotné podávanie inzulínu. Najčastejšou príčinou je zničenie B-buniek v rámci autoimunitného postihnutia, keď bunky vlastného imunitného obranného systému zodpovedné za obranu pred infekciou či ničenie nádorových buniek začnú ničiť aj bunky vlastného organizmu. Keďže B-bunky produkujú inzulín, následkom je chýbanie inzulínu v organizme. K takémuto pôsobeniu existuje vrodená (genetická) náchylnosť, preto sa cukrovka 1. typu vyskytuje častejšie v niektorých rodinách, zvlášť ak je postihnutý niekto z prvostupňových príbuzných (rodičia, súrodenci). Proces vzniku DM obvykle aktivuje vonkajší vyvolávajúci faktor (napr. vírusová infekcia). Ochorenie určitú dobu prebieha skryte a prejaví sa až po zničení kritického množstva B-buniek vysokou hladinou cukru v krvi. Priebeh ochorenia možno rozdeliť do piatich fáz: 1. štádium genetickej predispozície, 2. štádium aktivácie autoimunitného procesu (kľúčovú úlohu tu zohrávajú environmentálne faktory, najmä vírusy a toxíny), 3. štádium autoimunitných prejavov (začína sa deštrukcia B-buniek, zjavujú sa autoreaktívne T-lymfocyty a autoprotilátky), 4. štádium progresívnej straty sekrécie inzulínu, 5. klinický DM, ktorý sa manifestuje hyperglykémiou a ďalšími prejavmi.
Ochorenie sa často združuje s inými autoimunitnými chorobami (najčastejšie s autoimunitnou tyreopatiou, celiakiou alebo vitiligom).
Diabetes mellitus 2. typu
- najčastejší typ – tvorí až 80 % prípadov
- príčinou je obyčajne nesprávna životospráva
Diabetes mellitus 2. typu - DM2 vzniká hlavne v dospelom veku a postihuje 80-90 % z celkového počtu chorých na cukrovku. Je zapríčinená nedostatočnou citlivosťou tkanív organizmu na účinok inzulínu (tzv. inzulínovou rezistenciou) a čiastočným vyhasínaním tvorby inzulínu v B-bunkách pankreasu resp. funkčnou poruchou jeho uvoľňovania v priebehu času v odpovedi na potravu. Aj pri tomto type diabetu zohráva veľkú úlohu genetická predispozícia. Predispozičných génových variácií je veľa a prítomnosť aspoň jednej z nich je možné predpokladať prakticky u každého z nás. Spúšťačom ochorenia je hlavne nesprávny životný štýl, ako je nadmerný energetický príjem, konzumácia nezdravých potravín a nízka fyzická aktivita, ktoré vedú k priberaniu hmotnosti a obezite, sedavý spôsob života, stres, chyby v životospráve matky počas tehotenstva, nevhodná výživa dieťaťa vo včasnom období života a mnohé iné. Zvlášť nepriaznivý je centrálny (mužský, „jablkový“) typ obezity, ktorý vzniká nahromadením tuku hlavne vo vnútrobrušnej oblasti a oblasti podkožia trupu (brucha a hrudníka). Nadmerné množstvo tuku v organizme vedie k zhoršeniu účinku inzulínu, čím sa kompenzačne zvyšuje tvorba inzulínu, ktorý zase podporuje ukladanie tuku v tele. Vzniká tým bludný kruh. Zvyšuje sa aj hladina tukov v krvi a krvný tlak, čo sú spolu s cukrovkou ďalšie rizikové faktory vzniku závažných srdcovocievnych a mozgovocievnych ochorení.
Cukrovka 2. typu dlho prebieha skryte a hladiny cukru v krvi môžu byť dlhodobo zvýšené bez toho, aby pacient o tom vedel. Preto sa nezriedka môže zachytiť až v štádiu, keď sú prítomné chronické komplikácie ako dôsledok dlhodobo zvýšenej hladiny cukru v krvi.
Gestačný (tehotenský) diabetes mellitus
Gestačný diabetes mellitus (GDM) je akýkoľvek stupeň intolerancie glukózy, ktorý sa prvýkrát zistí počas tehotenstva. Tento pojem teda zahŕňa a nevylučuje ani nepoznanú poruchu tolerancie glukózy, ktorá predchádzala tehotnosť. Po skončení gravidity sa môže stav upraviť alebo pokračuje ako cukrovky typu 1 alebo 2. GDM sa väčšinou rozvinie v treťom trimestri. Komplikuje približne 4 % gravidít a predstavuje asi 90 % všetkých tehotností komplikovaných diabetom. Včasná detekcia tohto stavu je mimoriadne dôležitá, pretože prítomnosť DM počas gravidity zvyšuje riziko pre plod i pre matku (polyhydramnión, artériová hypertenzia, infekcie, sekcia, DM v budúcnosti).
Iné špecifické typy diebetu
- spôsobené napríklad genetickou poruchou, ochorením pankreasu, užívaním
- niektorých liekov, niektorými infekciami, a pod.