Diagnostika a liečba

Možnosti liečby

Pri liečbe cukrovky sa využíva viacero postupov podľa typu a štádia ochorenia.

Zmena životného štýlu

Stravovanie

Racionálna strava je súčasťou liečby cukrovkára. Ak ju chorý nedodržiava, zhoršujú sa možnosti metabolickej kontroly, urýchľuje sa potreba inzulínu, zhoršuje sa prognóza pacienta a významne narastajú aj náklady na liečbu.

Pacient s diabetom má okrem správneho výberu potravín správne odhadnúť aj množstvo sacharidov. Na zjednodušenie sa používa systém tzv. sacharidových jednotiek (SJ) v potrave, kde jedna sacharidová jednotka obsahuje 10 g sacharidov. Jedna SJ predstavuje napr. pol krajca chleba, pohár mlieka, jablko, 2 lyžice varenej ryže a pod., teda pacient sa naučí pohľadom na tanier posúdiť množstvo sacharidov alebo poskladať si jednotlivé potraviny a ich množstvo tak, aby zodpovedali odporučenému príjmu sacharidov. Ďalším dôležitým parametrom potravy pre diabetika je glykemický index, čo je parameter, ktorý charakterizuje rýchlosť uvoľňovania sa glukózy z konkrétnej potraviny. Všeobecne sú preferované potraviny s nízkym glykemickým indexom (celozrnné potraviny). Významne prispievajú k zlepšeniu kontroly glykémií po jedle a ich väčšej stabilite.

Fyzická aktivita

Držať chorobu pod kontrolou pomôže aj mierne cvičenie. Vôbec sa však nemusíte potiť do vysilenia a vo fitnescentre. Na priaznivý efekt postačuje už cca 30 – 45 minút aeróbnej fyzickej aktivity denne s dosiahnutím frekvencie pulzu okolo 100 – 120/min., pri ktorej dochádza aj k spaľovaniu tukov s priaznivým vplyvom na celý rad biologických parametrov. Pravidelná fyzická aktivita má priaznivý efekt nielen na kontrolu glykémie, ale aj zlepšenie citlivosti na inzulín, pokles telesnej hmotnosti, krvného tlaku, zlepšenie spektra krvných tukov a ďalšie. Môže to byť turistika, rýchlejšia prechádzka, jazda na bicykli, korčuliach, plávanie, tanec a pod. U pacientov s diabetom 2. typu sa pravidelná fyzická aktivita strednej intenzity považuje za základnú súčasť terapeutického plánu.

Úprava telesnej hmotnosti

Súvis medzi obezitou a diabetom je veľmi vysoký. Niekedy sa hovorí aj o takzvanej „diabezite" a jej epidémii. Zatiaľ čo v bežnej populácii máme asi 7 – 10 % diabetikov, v populácii obéznych je ich niekoľkonásobne viac. Už zníženie hmotnosti o 5 percent pomôže znížiť riziko vzniku cukrovky, ale aj kardiovaskulárnych ochorení u obéznych ľudí.

Ideálny postup je prirodzená redukcia nadváhy, a to znížením príjmu o približne 500 kcal denne a pravidelnou fyzickou aktivitou. Zníženie hmotnosti zlepšuje glykemickú kontrolu, upraví krvný tlak, krvné tuky...

Liečba v tabletkách

Pokiaľ na úspešné zvládnutie ochorenia nestačí úprava životosprávy, musí začať pacient užívať antidiabetické lieky v tabletkách - perorálne antidiabetiká. Ich úlohou je ovplyvňovať hladinu cukru niektorým z nasledujúcich spôsobov:

  • stimulovať uvoľňovanie inzulínu v pankrease
  • zvýšiť schopnosť organizmu využívať inzulín, ktorý produkuje pankreas
  • znižovať produkciu glukózy v pečeni
  • spomaľovať trávenie cukrov v čreve

Predpokladom je, že pankreas aspoň čiastočne funguje. Často sa predpisuje kombinácia viacerých liekov s rôznym účinkom. Cieľom liečby je znižovať hladinu cukru k normálnym hodnotám bez toho, aby bolo nutné dodávať telu inzulín.

Hladinu glukózy upravujú antidiabetiká rôznymi spôsobmi a podľa toho ich delíme na:

  • Stimulátory sekrécie inzulínu – ako názov napovedá, podporujú vylučovanie inzulínu z pankreasu.
  • Liečivá zvyšujúce citlivosť na inzulín – zvyšujú schopnosť organizmu využívať inzulín, ktorý sa tvorí v pankrease.
  • Inhibítory alfa-glukozidázy – spomaľujú vstrebávanie cukrov v čreve
  • Inhibítory DPP-IV – stimulujú vylučovanie inzulínu v závislosti od hodnoty cukru v krvi

Inzulín

Inzulín sa využíva pri liečbe všetkých pacientov s diabetom 1. typu a u tých diabetikov 2. typu, ktorým liečba tabletkami nestačí na kompenzáciu ochorenia.

Pri liečbe cukrovky 1. typu je dodanie inzulínu, teda látky, ktorá v organizme chýba, život zachraňujúcim procesom. Najosvedčenejším a najbezpečnejším spôsobom podávania inzulínu je jeho injekčné podávanie do podkožia. Inzulín sa podáva pomocou špeciálnych tzv. inzulínových pier alebo pomocou inzulínovej pumpy. Preferenčným miestom podania inzulínu je podkožie brucha. Platí to najmä pri tzv. prandiálnom inzulíne, ktorý sa podáva tesne pred jedlom. V prípade bazálnych inzulínov, ktoré hradia základnú potrebu inzulínu medzi jedlami, sa preferuje podkožie stehien. Pichanie inzulínu je prakticky bezbolestné. Ihly sú veľmi tenučké a postupne si na pichanie zvykne každý pacient, dokonca aj detskí pacienti sú schopní sa veľmi rýchlo naučiť samy si pichať inzulín.